triedime.sk
Najlepší recept na správne triedenie odpadu z vianočného pečenia
V predvianočnom období sa z kuchýň intenzívne šíri vôňa sladkého pečiva. Aj pri tejto voňavej činnosti však vzniká nejaký odpad. Poradíme vám, ako s ním správne naložiť.
Viete, ako správne triediť obaly zo školských potrieb?
Školský rok sa začne už o pár dní, a zatiaľ čo pre deti to znamená nový kolotoč úloh a povinností, rodičia premýšľajú, aké školské potreby budú v novom ročníku ich ratolesti potrebovať. Nezabudnime na správne triedenie starých pomôcok a obalov z nich – nielen na začiatku, ale počas celého školského roka.
Viete správne vytriediť obaly z produktov pre domácich miláčikov?
Viete, že dnes majú sviatok všetky mačky? Pri tejto príležitosti upozorňujeme na potrebu správneho triedenia odpadu, ktorý vzniká z produktov pre domácich miláčikov.
Ako dopadla pohodová inventúra odpadu?
Počas Pohoda Festivalu OZV ENVI - PAK spolu so Správcom zálohového systému zorganizovala inventúru odpadu náhodne vybraného kontajnera na plasty, ktorý sa nachádzal vo festivalovom areáli.
Viete správne vytriediť obaly z nanukov a zmrzliny?
Zmrzlinu v rôznych podobách si počas letných mesiacov doprajeme takmer všetci – či už sú to nanuky, mrazené dezerty alebo klasická zmrzlina podávaná v kornútku. Tieto mrazené pochúťky sa balia do rôznych typov obalov a my vám prezradíme, ako ich správne triediť.
Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov!
Aj počas týchto dní myslime na správne triedenie.
Nezabúdajte, že aj obaly z čistiacich prostriedkov je potrebné vytriediť
Jarné upratovanie robí väčšina domácností. OZV ENVI - PAK pravidelne vzdeláva o tom, ako správne triediť obaly a neobalové výrobky, a tentoraz sa zameral práve na tie z čistenia.
Viete správne vytriediť odpad z valentínskych darčekov?
Pripravili sme prehľad, ako správne vytriediť jednotlivé druhy odpadu z valentínskych darčekov lásky.
Dávate si predsavzatia do nového roka? ENVI - PAK ponúka pár ekologických
Viac športovať. Viac cestovať a spoznávať. Viac čítať či naučiť sa niečo nové. Aj vy ste si dali niektoré z týchto predsavzatí? ENVI - PAK pripravil pár tipov, ako ku klasickým predsavzatiam pripojiť aj zopár ekologických.
Dávate si predsavzatia do nového roka? ENVI - PAK ponúka pár ekologických
Viac športovať. Viac cestovať a spoznávať. Viac čítať či naučiť sa niečo nové. Aj vy ste si dali niektoré z týchto predsavzatí? ENVI - PAK pripravil pár tipov, ako ku klasickým predsavzatiam pripojiť aj zopár ekologických.
Choďte viac peši
Toto by sa pokojne dalo zaradiť aj do kategórie zdravotných predsavzatí, lebo chôdza je jedným z najprirodzenejších pohybov a odborníci sa zhodujú v tom, že je nielen prospešná nášmu zdraviu, ale aj životnému prostrediu. Veď keď cestu autom, pokiaľ je to možné, vymeníme za prechádzku, ušetríme na jednej strane prírodné zdroje a na druhej aj ovzdušie od škodlivých látok.
Trieďte odpad
V roku 2022 sme na Slovensku podľa Štatistického úradu SR vytvorili takmer 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. „Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok denne vyhodili do odpadových nádob približne 1,3 kilogramu odpadu,“ uvádza na základe posledných údajov Štatistický úrad SR. Približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach. Je to ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. „Pozitívne je, že triedime viac ako kedysi. Recyklácia stúpa nielen v množstvách, ale aj v percentách. Takže reálne dnes ľudia triedia oveľa lepšie, avšak stále je priestor na zlepšenie – napríklad pri biologicky rozložiteľnom kuchynskom odpade, ktorý je v čiernych kontajneroch zastúpený vysokým percentom,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia. Zároveň dodala, že na Slovensku sa zmesový odpad nedotrieďuje, teda čo v ňom skončí, to putuje na skládku, s výnimkou Bratislavy a Košíc, ktoré majú spaľovne komunálneho odpadu. „Trieďme preto v tomto roku ešte zodpovednejšie a poctivejšie. Aj malé, či do hmotnosti alebo veľkosti, veci sa rátajú – papierik od cukríkov, viečko od jogurtu či uzáver fľaše treba taktiež správne vytriediť,“ doplnila Kretter.
Kompostujte
Ak bývate v dome, založte si kompostér a kompostujte. Vaša záhrada sa vám určite odvďačí. Ak nechcete kompostovať doma, využívajte zber bioodpadu. Ak bývate v bytovom dome, skúste možno popremýšľať nad komunitným kompostovaním, ktoré je bežné a veľmi obľúbené v zahraničí, ale udomácňuje sa už aj u nás. Kompost z neho využívajú obyvatelia napríklad aj na zveľaďovanie komunitných záhrad, kde si ľudia bežne pestujú rôzne bylinky, drobné ovocie, zeleninu a podobne.
Upracte okolie
Aby sme mali čisto a pekne nielen doma, ale aj vo svojom okolí, je preto treba niečo urobiť. Samozrejme, platí, že odpad sa nevyhadzuje len tak hocikam. Ale keďže stále sa nájdu aj takí ľudia, ktorí sa nevedia, resp. nechcú trafiť do odpadkových košov, nachádzame odpad aj na zemi. „Neraz za littering – teda voľne pohodený odpad, môže aj vietor, preto naozaj nebuďme ľahostajní a keď vidíme niečo na zemi, tak to zdvihnime a odhoďme tam, kde to patrí,“ povzbudila Katarína Kretter. Taktiež dodala, že aj preto OZV ENVI - PAK v roku 2019 prišla s iniciatívou Vezmi si ma, ktorá na problém litteringu upozorňuje. Neskôr sa v spolupráci s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a inštitútom The Behavioural Insights Team z Londýna pustili do boja s litteringom prostredníctvom prevencie, a to s použitím behaviorálnych techník. Tie pozitívne ovplyvňujú správanie sa ľudí. Skúste sa teda pri najbližšej prechádzke popozerať okolo, či tam nie je nejaký odpad a ak náhodou áno, neváhajte ho zdvihnúť a vytriediť tam, kam patrí a určite tu bude krajšie a čistejšie.
Nakupujte s rozumom
V tomto prípade nehovoríme len o jedle či nápojoch, ale aj o ďalších veciach. Veľkým problémom je napríklad textil. Nakupujeme ho v obrovských množstvách a rovnako veľké množstvá ho končia na skládkach. Vo všeobecnosti vieme, že textilný priemysel patrí medzi jedno z najznečisťujúcejších odvetví na svete, kde sa ročne vyrobí až 80 miliárd rôznych druhov oblečenia. „Z toho 80 % putuje na skládku. Povinnosť triediť textil na Slovensku má vstúpiť do platnosti v roku 2025. Bolo by naozaj veľmi fajn, keby sme sa už teraz pred každým nákupom nového textilu zamysleli, či danú vec naozaj potrebujeme. Lepšou alternatívou je uprednostniť na nakupovanie second handy a oblečenie, ktoré nám už nesedí, posúvajme ďalej, niekto ho ešte môže využiť,“ uviedla Katarína Kretter.
Dajte prednosť lokálnym produktom
Pri každom nákupe, ak je to možné, dajme prednosť lokálnym predajcom. Šetríme tým planétu, keďže sa výrazne znižuje množstvo emisií na prepravu produktov z iných krajín, okrem toho sa použije aj oveľa menej obalových materiálov. Samozrejme, kúpou lokálnych potravín a produktov podporíme konkrétnych ľudí a slovenskú ekonomiku. Navyše, pri jedle sa tak určite dostaneme k zdravším a chutnejším a čerstvejším potravinám, ovociu a zelenine.
Viacej zelene v okolí
Takmer denne počúvame o otepľovaní planéty. Určite si mnohí z nás všimli, že oveľa teplejšie nám je, keď sme obklopení betónom, ako keď sme niekde v prírode, kde je veľa zelene a príjemného, prirodzeného tieňa. Ak máte takú možnosť, snažte sa priniesť viac zelene do svojho okolia. „Nemusíte hneď vysádzať stromové aleje, ale každá zeleň sa počíta – či už to budú kríky, kvety, stromy alebo trávnaté plochy, tie ktoré nie sú skosené na minimum, všetko pomôže,“ doplnila Kretter.
Neplytvajte vodou
Nie všade je pitná voda samozrejmosťou. My ju, našťastie, u nás máme, avšak ani to nie je dôvodom, aby sme ňou plytvali. Šetriť vodu môžeme napríklad v kúpeľni, kde skrátime sprchovanie či použijeme hlavice, ktoré sú šetrnejšie, alebo na toalete pri splachovaní, kde uprednostníme také, pri ktorom sa míňa menej vody. Ale šetriť vodu môžeme aj pri iných činnostiach. „Stále sú ľudia, ktorí odpad pred jeho vytriedením umývajú. Nie je to potrebné. Stačí, ak ho zbavíme zvyškov jedla či tekutín a tak ho vytriedime. Pri recyklácii dôjde k jeho vyčisteniu a my zbytočne neplytváme vodou,“ dodala na záver Katarína Kretter.
Toto by sa pokojne dalo zaradiť aj do kategórie zdravotných predsavzatí, lebo chôdza je jedným z najprirodzenejších pohybov a odborníci sa zhodujú v tom, že je nielen prospešná nášmu zdraviu, ale aj životnému prostrediu. Veď keď cestu autom, pokiaľ je to možné, vymeníme za prechádzku, ušetríme na jednej strane prírodné zdroje a na druhej aj ovzdušie od škodlivých látok.
Trieďte odpad
V roku 2022 sme na Slovensku podľa Štatistického úradu SR vytvorili takmer 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. „Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok denne vyhodili do odpadových nádob približne 1,3 kilogramu odpadu,“ uvádza na základe posledných údajov Štatistický úrad SR. Približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach. Je to ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. „Pozitívne je, že triedime viac ako kedysi. Recyklácia stúpa nielen v množstvách, ale aj v percentách. Takže reálne dnes ľudia triedia oveľa lepšie, avšak stále je priestor na zlepšenie – napríklad pri biologicky rozložiteľnom kuchynskom odpade, ktorý je v čiernych kontajneroch zastúpený vysokým percentom,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia. Zároveň dodala, že na Slovensku sa zmesový odpad nedotrieďuje, teda čo v ňom skončí, to putuje na skládku, s výnimkou Bratislavy a Košíc, ktoré majú spaľovne komunálneho odpadu. „Trieďme preto v tomto roku ešte zodpovednejšie a poctivejšie. Aj malé, či do hmotnosti alebo veľkosti, veci sa rátajú – papierik od cukríkov, viečko od jogurtu či uzáver fľaše treba taktiež správne vytriediť,“ doplnila Kretter.
Kompostujte
Ak bývate v dome, založte si kompostér a kompostujte. Vaša záhrada sa vám určite odvďačí. Ak nechcete kompostovať doma, využívajte zber bioodpadu. Ak bývate v bytovom dome, skúste možno popremýšľať nad komunitným kompostovaním, ktoré je bežné a veľmi obľúbené v zahraničí, ale udomácňuje sa už aj u nás. Kompost z neho využívajú obyvatelia napríklad aj na zveľaďovanie komunitných záhrad, kde si ľudia bežne pestujú rôzne bylinky, drobné ovocie, zeleninu a podobne.
Upracte okolie
Aby sme mali čisto a pekne nielen doma, ale aj vo svojom okolí, je preto treba niečo urobiť. Samozrejme, platí, že odpad sa nevyhadzuje len tak hocikam. Ale keďže stále sa nájdu aj takí ľudia, ktorí sa nevedia, resp. nechcú trafiť do odpadkových košov, nachádzame odpad aj na zemi. „Neraz za littering – teda voľne pohodený odpad, môže aj vietor, preto naozaj nebuďme ľahostajní a keď vidíme niečo na zemi, tak to zdvihnime a odhoďme tam, kde to patrí,“ povzbudila Katarína Kretter. Taktiež dodala, že aj preto OZV ENVI - PAK v roku 2019 prišla s iniciatívou Vezmi si ma, ktorá na problém litteringu upozorňuje. Neskôr sa v spolupráci s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a inštitútom The Behavioural Insights Team z Londýna pustili do boja s litteringom prostredníctvom prevencie, a to s použitím behaviorálnych techník. Tie pozitívne ovplyvňujú správanie sa ľudí. Skúste sa teda pri najbližšej prechádzke popozerať okolo, či tam nie je nejaký odpad a ak náhodou áno, neváhajte ho zdvihnúť a vytriediť tam, kam patrí a určite tu bude krajšie a čistejšie.
Nakupujte s rozumom
V tomto prípade nehovoríme len o jedle či nápojoch, ale aj o ďalších veciach. Veľkým problémom je napríklad textil. Nakupujeme ho v obrovských množstvách a rovnako veľké množstvá ho končia na skládkach. Vo všeobecnosti vieme, že textilný priemysel patrí medzi jedno z najznečisťujúcejších odvetví na svete, kde sa ročne vyrobí až 80 miliárd rôznych druhov oblečenia. „Z toho 80 % putuje na skládku. Povinnosť triediť textil na Slovensku má vstúpiť do platnosti v roku 2025. Bolo by naozaj veľmi fajn, keby sme sa už teraz pred každým nákupom nového textilu zamysleli, či danú vec naozaj potrebujeme. Lepšou alternatívou je uprednostniť na nakupovanie second handy a oblečenie, ktoré nám už nesedí, posúvajme ďalej, niekto ho ešte môže využiť,“ uviedla Katarína Kretter.
Dajte prednosť lokálnym produktom
Pri každom nákupe, ak je to možné, dajme prednosť lokálnym predajcom. Šetríme tým planétu, keďže sa výrazne znižuje množstvo emisií na prepravu produktov z iných krajín, okrem toho sa použije aj oveľa menej obalových materiálov. Samozrejme, kúpou lokálnych potravín a produktov podporíme konkrétnych ľudí a slovenskú ekonomiku. Navyše, pri jedle sa tak určite dostaneme k zdravším a chutnejším a čerstvejším potravinám, ovociu a zelenine.
Viacej zelene v okolí
Takmer denne počúvame o otepľovaní planéty. Určite si mnohí z nás všimli, že oveľa teplejšie nám je, keď sme obklopení betónom, ako keď sme niekde v prírode, kde je veľa zelene a príjemného, prirodzeného tieňa. Ak máte takú možnosť, snažte sa priniesť viac zelene do svojho okolia. „Nemusíte hneď vysádzať stromové aleje, ale každá zeleň sa počíta – či už to budú kríky, kvety, stromy alebo trávnaté plochy, tie ktoré nie sú skosené na minimum, všetko pomôže,“ doplnila Kretter.
Neplytvajte vodou
Nie všade je pitná voda samozrejmosťou. My ju, našťastie, u nás máme, avšak ani to nie je dôvodom, aby sme ňou plytvali. Šetriť vodu môžeme napríklad v kúpeľni, kde skrátime sprchovanie či použijeme hlavice, ktoré sú šetrnejšie, alebo na toalete pri splachovaní, kde uprednostníme také, pri ktorom sa míňa menej vody. Ale šetriť vodu môžeme aj pri iných činnostiach. „Stále sú ľudia, ktorí odpad pred jeho vytriedením umývajú. Nie je to potrebné. Stačí, ak ho zbavíme zvyškov jedla či tekutín a tak ho vytriedime. Pri recyklácii dôjde k jeho vyčisteniu a my zbytočne neplytváme vodou,“ dodala na záver Katarína Kretter.
Na správne triedenie netreba zabúdať ani počas Vianoc
Vianočné obdobie sa spája s hojnosťou, ktorá však zvykne viesť k plytvaniu. Počas sviatkov si chcú ľudia dopriať a vo veľkom míňajú nielen na darčeky, ale aj na jedlo a nápoje. Netreba zabúdať na to, že všetko, čo si z nákupov donesieme domov, sa skôr či neskôr stane odpadom, ktorý treba správne vytriediť.
Dávate si predsavzatia do nového roka? ENVI - PAK ponúka pár ekologických
Viac športovať. Viac cestovať a spoznávať. Viac čítať či naučiť sa niečo nové. Aj vy ste si dali niektoré z týchto predsavzatí? ENVI - PAK pripravil pár tipov, ako ku klasickým predsavzatiam pripojiť aj zopár ekologických.
Choďte viac peši
Toto by sa pokojne dalo zaradiť aj do kategórie zdravotných predsavzatí, lebo chôdza je jedným z najprirodzenejších pohybov a odborníci sa zhodujú v tom, že je nielen prospešná nášmu zdraviu, ale aj životnému prostrediu. Veď keď cestu autom, pokiaľ je to možné, vymeníme za prechádzku, ušetríme na jednej strane prírodné zdroje a na druhej aj ovzdušie od škodlivých látok.
Trieďte odpad
V roku 2022 sme na Slovensku podľa Štatistického úradu SR vytvorili takmer 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. „Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok denne vyhodili do odpadových nádob približne 1,3 kilogramu odpadu,“ uvádza na základe posledných údajov Štatistický úrad SR. Približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach. Je to ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. „Pozitívne je, že triedime viac ako kedysi. Recyklácia stúpa nielen v množstvách, ale aj v percentách. Takže reálne dnes ľudia triedia oveľa lepšie, avšak stále je priestor na zlepšenie – napríklad pri biologicky rozložiteľnom kuchynskom odpade, ktorý je v čiernych kontajneroch zastúpený vysokým percentom,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia. Zároveň dodala, že na Slovensku sa zmesový odpad nedotrieďuje, teda čo v ňom skončí, to putuje na skládku, s výnimkou Bratislavy a Košíc, ktoré majú spaľovne komunálneho odpadu. „Trieďme preto v tomto roku ešte zodpovednejšie a poctivejšie. Aj malé, či do hmotnosti alebo veľkosti, veci sa rátajú – papierik od cukríkov, viečko od jogurtu či uzáver fľaše treba taktiež správne vytriediť,“ doplnila Kretter.
Kompostujte
Ak bývate v dome, založte si kompostér a kompostujte. Vaša záhrada sa vám určite odvďačí. Ak nechcete kompostovať doma, využívajte zber bioodpadu. Ak bývate v bytovom dome, skúste možno popremýšľať nad komunitným kompostovaním, ktoré je bežné a veľmi obľúbené v zahraničí, ale udomácňuje sa už aj u nás. Kompost z neho využívajú obyvatelia napríklad aj na zveľaďovanie komunitných záhrad, kde si ľudia bežne pestujú rôzne bylinky, drobné ovocie, zeleninu a podobne.
Upracte okolie
Aby sme mali čisto a pekne nielen doma, ale aj vo svojom okolí, je preto treba niečo urobiť. Samozrejme, platí, že odpad sa nevyhadzuje len tak hocikam. Ale keďže stále sa nájdu aj takí ľudia, ktorí sa nevedia, resp. nechcú trafiť do odpadkových košov, nachádzame odpad aj na zemi. „Neraz za littering – teda voľne pohodený odpad, môže aj vietor, preto naozaj nebuďme ľahostajní a keď vidíme niečo na zemi, tak to zdvihnime a odhoďme tam, kde to patrí,“ povzbudila Katarína Kretter. Taktiež dodala, že aj preto OZV ENVI - PAK v roku 2019 prišla s iniciatívou Vezmi si ma, ktorá na problém litteringu upozorňuje. Neskôr sa v spolupráci s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a inštitútom The Behavioural Insights Team z Londýna pustili do boja s litteringom prostredníctvom prevencie, a to s použitím behaviorálnych techník. Tie pozitívne ovplyvňujú správanie sa ľudí. Skúste sa teda pri najbližšej prechádzke popozerať okolo, či tam nie je nejaký odpad a ak náhodou áno, neváhajte ho zdvihnúť a vytriediť tam, kam patrí a určite tu bude krajšie a čistejšie.
Nakupujte s rozumom
V tomto prípade nehovoríme len o jedle či nápojoch, ale aj o ďalších veciach. Veľkým problémom je napríklad textil. Nakupujeme ho v obrovských množstvách a rovnako veľké množstvá ho končia na skládkach. Vo všeobecnosti vieme, že textilný priemysel patrí medzi jedno z najznečisťujúcejších odvetví na svete, kde sa ročne vyrobí až 80 miliárd rôznych druhov oblečenia. „Z toho 80 % putuje na skládku. Povinnosť triediť textil na Slovensku má vstúpiť do platnosti v roku 2025. Bolo by naozaj veľmi fajn, keby sme sa už teraz pred každým nákupom nového textilu zamysleli, či danú vec naozaj potrebujeme. Lepšou alternatívou je uprednostniť na nakupovanie second handy a oblečenie, ktoré nám už nesedí, posúvajme ďalej, niekto ho ešte môže využiť,“ uviedla Katarína Kretter.
Dajte prednosť lokálnym produktom
Pri každom nákupe, ak je to možné, dajme prednosť lokálnym predajcom. Šetríme tým planétu, keďže sa výrazne znižuje množstvo emisií na prepravu produktov z iných krajín, okrem toho sa použije aj oveľa menej obalových materiálov. Samozrejme, kúpou lokálnych potravín a produktov podporíme konkrétnych ľudí a slovenskú ekonomiku. Navyše, pri jedle sa tak určite dostaneme k zdravším a chutnejším a čerstvejším potravinám, ovociu a zelenine.
Viacej zelene v okolí
Takmer denne počúvame o otepľovaní planéty. Určite si mnohí z nás všimli, že oveľa teplejšie nám je, keď sme obklopení betónom, ako keď sme niekde v prírode, kde je veľa zelene a príjemného, prirodzeného tieňa. Ak máte takú možnosť, snažte sa priniesť viac zelene do svojho okolia. „Nemusíte hneď vysádzať stromové aleje, ale každá zeleň sa počíta – či už to budú kríky, kvety, stromy alebo trávnaté plochy, tie ktoré nie sú skosené na minimum, všetko pomôže,“ doplnila Kretter.
Neplytvajte vodou
Nie všade je pitná voda samozrejmosťou. My ju, našťastie, u nás máme, avšak ani to nie je dôvodom, aby sme ňou plytvali. Šetriť vodu môžeme napríklad v kúpeľni, kde skrátime sprchovanie či použijeme hlavice, ktoré sú šetrnejšie, alebo na toalete pri splachovaní, kde uprednostníme také, pri ktorom sa míňa menej vody. Ale šetriť vodu môžeme aj pri iných činnostiach. „Stále sú ľudia, ktorí odpad pred jeho vytriedením umývajú. Nie je to potrebné. Stačí, ak ho zbavíme zvyškov jedla či tekutín a tak ho vytriedime. Pri recyklácii dôjde k jeho vyčisteniu a my zbytočne neplytváme vodou,“ dodala na záver Katarína Kretter.
Toto by sa pokojne dalo zaradiť aj do kategórie zdravotných predsavzatí, lebo chôdza je jedným z najprirodzenejších pohybov a odborníci sa zhodujú v tom, že je nielen prospešná nášmu zdraviu, ale aj životnému prostrediu. Veď keď cestu autom, pokiaľ je to možné, vymeníme za prechádzku, ušetríme na jednej strane prírodné zdroje a na druhej aj ovzdušie od škodlivých látok.
Trieďte odpad
V roku 2022 sme na Slovensku podľa Štatistického úradu SR vytvorili takmer 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. „Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok denne vyhodili do odpadových nádob približne 1,3 kilogramu odpadu,“ uvádza na základe posledných údajov Štatistický úrad SR. Približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach. Je to ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. „Pozitívne je, že triedime viac ako kedysi. Recyklácia stúpa nielen v množstvách, ale aj v percentách. Takže reálne dnes ľudia triedia oveľa lepšie, avšak stále je priestor na zlepšenie – napríklad pri biologicky rozložiteľnom kuchynskom odpade, ktorý je v čiernych kontajneroch zastúpený vysokým percentom,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá sa dlhodobo venuje vzdelávaniu v oblasti triedenia. Zároveň dodala, že na Slovensku sa zmesový odpad nedotrieďuje, teda čo v ňom skončí, to putuje na skládku, s výnimkou Bratislavy a Košíc, ktoré majú spaľovne komunálneho odpadu. „Trieďme preto v tomto roku ešte zodpovednejšie a poctivejšie. Aj malé, či do hmotnosti alebo veľkosti, veci sa rátajú – papierik od cukríkov, viečko od jogurtu či uzáver fľaše treba taktiež správne vytriediť,“ doplnila Kretter.
Kompostujte
Ak bývate v dome, založte si kompostér a kompostujte. Vaša záhrada sa vám určite odvďačí. Ak nechcete kompostovať doma, využívajte zber bioodpadu. Ak bývate v bytovom dome, skúste možno popremýšľať nad komunitným kompostovaním, ktoré je bežné a veľmi obľúbené v zahraničí, ale udomácňuje sa už aj u nás. Kompost z neho využívajú obyvatelia napríklad aj na zveľaďovanie komunitných záhrad, kde si ľudia bežne pestujú rôzne bylinky, drobné ovocie, zeleninu a podobne.
Upracte okolie
Aby sme mali čisto a pekne nielen doma, ale aj vo svojom okolí, je preto treba niečo urobiť. Samozrejme, platí, že odpad sa nevyhadzuje len tak hocikam. Ale keďže stále sa nájdu aj takí ľudia, ktorí sa nevedia, resp. nechcú trafiť do odpadkových košov, nachádzame odpad aj na zemi. „Neraz za littering – teda voľne pohodený odpad, môže aj vietor, preto naozaj nebuďme ľahostajní a keď vidíme niečo na zemi, tak to zdvihnime a odhoďme tam, kde to patrí,“ povzbudila Katarína Kretter. Taktiež dodala, že aj preto OZV ENVI - PAK v roku 2019 prišla s iniciatívou Vezmi si ma, ktorá na problém litteringu upozorňuje. Neskôr sa v spolupráci s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a inštitútom The Behavioural Insights Team z Londýna pustili do boja s litteringom prostredníctvom prevencie, a to s použitím behaviorálnych techník. Tie pozitívne ovplyvňujú správanie sa ľudí. Skúste sa teda pri najbližšej prechádzke popozerať okolo, či tam nie je nejaký odpad a ak náhodou áno, neváhajte ho zdvihnúť a vytriediť tam, kam patrí a určite tu bude krajšie a čistejšie.
Nakupujte s rozumom
V tomto prípade nehovoríme len o jedle či nápojoch, ale aj o ďalších veciach. Veľkým problémom je napríklad textil. Nakupujeme ho v obrovských množstvách a rovnako veľké množstvá ho končia na skládkach. Vo všeobecnosti vieme, že textilný priemysel patrí medzi jedno z najznečisťujúcejších odvetví na svete, kde sa ročne vyrobí až 80 miliárd rôznych druhov oblečenia. „Z toho 80 % putuje na skládku. Povinnosť triediť textil na Slovensku má vstúpiť do platnosti v roku 2025. Bolo by naozaj veľmi fajn, keby sme sa už teraz pred každým nákupom nového textilu zamysleli, či danú vec naozaj potrebujeme. Lepšou alternatívou je uprednostniť na nakupovanie second handy a oblečenie, ktoré nám už nesedí, posúvajme ďalej, niekto ho ešte môže využiť,“ uviedla Katarína Kretter.
Dajte prednosť lokálnym produktom
Pri každom nákupe, ak je to možné, dajme prednosť lokálnym predajcom. Šetríme tým planétu, keďže sa výrazne znižuje množstvo emisií na prepravu produktov z iných krajín, okrem toho sa použije aj oveľa menej obalových materiálov. Samozrejme, kúpou lokálnych potravín a produktov podporíme konkrétnych ľudí a slovenskú ekonomiku. Navyše, pri jedle sa tak určite dostaneme k zdravším a chutnejším a čerstvejším potravinám, ovociu a zelenine.
Viacej zelene v okolí
Takmer denne počúvame o otepľovaní planéty. Určite si mnohí z nás všimli, že oveľa teplejšie nám je, keď sme obklopení betónom, ako keď sme niekde v prírode, kde je veľa zelene a príjemného, prirodzeného tieňa. Ak máte takú možnosť, snažte sa priniesť viac zelene do svojho okolia. „Nemusíte hneď vysádzať stromové aleje, ale každá zeleň sa počíta – či už to budú kríky, kvety, stromy alebo trávnaté plochy, tie ktoré nie sú skosené na minimum, všetko pomôže,“ doplnila Kretter.
Neplytvajte vodou
Nie všade je pitná voda samozrejmosťou. My ju, našťastie, u nás máme, avšak ani to nie je dôvodom, aby sme ňou plytvali. Šetriť vodu môžeme napríklad v kúpeľni, kde skrátime sprchovanie či použijeme hlavice, ktoré sú šetrnejšie, alebo na toalete pri splachovaní, kde uprednostníme také, pri ktorom sa míňa menej vody. Ale šetriť vodu môžeme aj pri iných činnostiach. „Stále sú ľudia, ktorí odpad pred jeho vytriedením umývajú. Nie je to potrebné. Stačí, ak ho zbavíme zvyškov jedla či tekutín a tak ho vytriedime. Pri recyklácii dôjde k jeho vyčisteniu a my zbytočne neplytváme vodou,“ dodala na záver Katarína Kretter.
Čo kam patrí?
Viete správne vytriediť odpad? Pozrite si našu sériu videí a naučte sa čo kam patrí. Každé z videí vám zaberie najviac minútu.
V priemere skonzumujeme 2,8 kg kávy na osobu. Viete kam s obalmi z nej?
Doprajeme si ju doma aj v práci. Je to druhá najžiadanejšia komodita na svete, hneď po rope. Netreba však zabúdať na to, že aj pri pití kávy vzniká odpad, či už zo samotnej kávy, ale aj z obalov, do ktorých je káva balená.
Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Kam s odpadom z hrobových miest?
S jeseňou sa okrem iného spájajú aj sviatky venované našim blízkym zosnulým. Cintoríny sú po zotmení plné stíchnutých ľudí, rozžiarených sviec či pestrofarebných chryzantém. Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých patria v našej zemepisnej šírke k rešpektovaným sviatkom nielen veriacich. Počas týchto sviatočných dní však vzniká aj veľké množstvo odpadu.
Ako správne triediť obaly od rýb a rybích výrobkov?
Slováci a Slovenky zjedia ročne v priemere 5,9 kg rýb na osobu, pritom odporúčaná dávka je 17 kg. A hoci Slovensko nepatrí medzi najväčších konzumentov rýb na svete, malo by nám záležať na tom, do akých obalov sa výrobky z rýb balia, a následne ako sa tieto obaly správne triedia a recyklujú.
Ako správne triediť obaly od mlieka?
Vedeli ste, že 1. júna okrem detí oslavuje svoj sviatok aj mlieko? Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) so sídlom v Ríme stanovila v roku 2001 práve tento deň ako Svetový deň mlieka. Jeho cieľom je poukázať na význam mlieka, vyzdvihnúť jeho nutričné vlastnosti vo výžive a upozorniť na opodstatnenosť jeho každodennej konzumácie.